Únor 2014

Každá vráska má svôj príbeh

14. února 2014 v 20:53 | Sarah |  Thinking

Zatiaľ kým sme mladí a nechápeme svetu , berieme vrásky ako hanbu .. No v skutočnosti je to niečo načo by sme mali byť hrdí..Pretože ako nám pribúdajú vrásky , tak nám pribudajú životné skúsenosti.
Zväčšiny.. :D
Starí ľudia bývajú spoločnosťou odstrkovaní , zavrhovaní a považovaní za nepotrebných..Dlhé roky dreli , a teraz dožívajú nevšimaní a odbavení pár eurami.Hoci majú čo ponúknuť svetu , sú proste starí a všetci sa pozerajú len na to.
Je to smutné ako nechávame taký silný potenciál vymierať, a starých ľudí umierať v živote. Bohužiaľ veľa vnúčat si svojich starých rodičov nevážia , dokým niečo nepotrebujú.A pritom nám vždy niečo dajú keď môžu , či už obyčajné jablko , či nejaké peniaze.Snažia sa pre nás robiť maximum.Snažia sa nám spestriť detsvo .Môj dedo ma brával na záhradku spolu s bratrancom a mám z tade krásne spomienky :)) Občas stačí málo ktoré nám vyčarí úsmev na tvári aj po niekoľkých rokoch .

No niektorí sa utápajú v minulosti , v ich žiaľoch a nevedia sa zmieriť s ňou zmieriť.Preto nemôžu ísť ďalej . Pijú aby zabudli , aby zahnali špinavé svedomie , aby zabudli na všetky klamstvá ktoré vyslovili.Kašlú na svet , ničia sa . Zabudajú na to že takto šťastie nedosiahnu , že milovaní nikdy nebudú ... Alebo sú ľudia ktorí zabudli na svoju dôstojnosť dávno , a teraz ani o sebe nevedia.

Staroba je cesta k pokoju , k vnútornej rovnováhe , k dosiahnutiu šťastia , aby sme pokojne mohli odísť , aby sme mohli cítiť na smrtelnej posteli že sme boli milovaní aspoň jedným človekom , ktorý pri nás ostal stáť až do konca.