Žime v jednom čase

2. března 2014 v 15:22 | Sarah |  Thinking

Ľudia zabúdajú že žiť by sme mali pre dnešok. Myslíme na budúcnosť, topíme sa v minulosti. V hlavou nám utekajú myšlienky aké by to bolo keby sme sa rozhodli inak , aké by to bolo keby sa dal vrátiť čas a rozhodli sa inak. Rozhodnutia ktoré sme urobili v minulosti a ovplyvnili náš život dnes , a nielen náš ale i druhých. Rozhodnutia ktoré spravíme dnes ovplyvnia náš zajtrajšok .Keď budeme myslieť dopad našich rozhodnutí na buducnosť , sekundy ktorými plynie čas , a príde tá budúcnosť v ktorej budeme opäť myslieť na budúcnosť až sa napokon prebereme na smrteľnej posteli a zistíme že sme žili myšlienkami na budúcnosť...
Minulosť , prítomnosť , budúcnosť , všetky tri majú dokonalé väzby ,čo sa skončilo v prítomnosti žije v našich spomienkach ako minulosť , a budúcnosť je najzáhadnejšia...
Neoplatí sa smútiť a plakať aká užasná bola minulosť lebo je všeobecný fakt žesi zapamätávame len tie najkrajšie momenty ...Nemrhajme naším časom určeným na žitie , prežívajme momenty , smejme sa a snažme sa prenášať cez maličkosti ..Minulosť je na to aby sme sa poučili z našich chýb a budúcnosť na to aby sme v prítomnosti nežili bezhlavo.Všetkeho veľmi škodí , no smieme si zobrať z každeho rožku trošku :))
 

Každá vráska má svôj príbeh

14. února 2014 v 20:53 | Sarah |  Thinking

Zatiaľ kým sme mladí a nechápeme svetu , berieme vrásky ako hanbu .. No v skutočnosti je to niečo načo by sme mali byť hrdí..Pretože ako nám pribúdajú vrásky , tak nám pribudajú životné skúsenosti.
Zväčšiny.. :D
Starí ľudia bývajú spoločnosťou odstrkovaní , zavrhovaní a považovaní za nepotrebných..Dlhé roky dreli , a teraz dožívajú nevšimaní a odbavení pár eurami.Hoci majú čo ponúknuť svetu , sú proste starí a všetci sa pozerajú len na to.
Je to smutné ako nechávame taký silný potenciál vymierať, a starých ľudí umierať v živote. Bohužiaľ veľa vnúčat si svojich starých rodičov nevážia , dokým niečo nepotrebujú.A pritom nám vždy niečo dajú keď môžu , či už obyčajné jablko , či nejaké peniaze.Snažia sa pre nás robiť maximum.Snažia sa nám spestriť detsvo .Môj dedo ma brával na záhradku spolu s bratrancom a mám z tade krásne spomienky :)) Občas stačí málo ktoré nám vyčarí úsmev na tvári aj po niekoľkých rokoch .

No niektorí sa utápajú v minulosti , v ich žiaľoch a nevedia sa zmieriť s ňou zmieriť.Preto nemôžu ísť ďalej . Pijú aby zabudli , aby zahnali špinavé svedomie , aby zabudli na všetky klamstvá ktoré vyslovili.Kašlú na svet , ničia sa . Zabudajú na to že takto šťastie nedosiahnu , že milovaní nikdy nebudú ... Alebo sú ľudia ktorí zabudli na svoju dôstojnosť dávno , a teraz ani o sebe nevedia.

Staroba je cesta k pokoju , k vnútornej rovnováhe , k dosiahnutiu šťastia , aby sme pokojne mohli odísť , aby sme mohli cítiť na smrtelnej posteli že sme boli milovaní aspoň jedným človekom , ktorý pri nás ostal stáť až do konca.

Keď padá hviezda ...

14. srpna 2013 v 20:56 | Sarah Rose |  Thinking
V mojej hlave je milion prianí, ktoré tak veľmi chcem vyplniť .


Avšak keď padá hviezda ..

Viac v cč.

Kam dál

Reklama